Vlado má za sebou 11 motocyklových sezón a na štartovej listine nebude chýbať ani v roku 2009, tentokrát s plánom obhájiť titul majstra Slovenska. Aj o tom sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.

Na úvod ťa poprosím o krátke predstavenie tvojich motocyklových začiatkov. Predpokladám, že Jawa Pionier nechýbal ani v tvojej povinnej výbave.

Jasné, že nechýbal. To vieš, na Pionieri sme začínali asi všetci. Mal som asi 13 rokov, keď mi dal brat previezť, len preto aby som ho nenatrel rodičom- motorku si totiž požičal bez dovolenia. Potom, už počas štúdia na strednej škole som si kúpil za usporených 1000 korún Jawu 250 „Panelku“. Lenže- nebola to motorka, ale len diely v prepravkách na ovocie. Tak som musel skladať, zháňať chýbajúce diely a podobne. Viac roboty ako jazdenia, ale o to krajšie bolo prvé zvezenie. Tá motorka mala „obrovskú“ silu oproti 50-tke. A zase som ju preháňal len po poliach a lúkach.
Neskôr som si už privyrábal na brigádach, tak som si kúpil Apriliu 125. Bola to pekná cestná mašinka, ktorá už vyzerala vážnejšie. Problém bol len ten, že som nemal ešte na veľkú motorku vodičský preukaz, jazdil som preto len v okolí našej dediny a na cestách s nízkym výskytom policajtov.

Hneď ako som si vodičák urobil, Apriliu som predal a kúpil som Kawasaki 600 Ninja v pretekárskom kabáte. Mal som úmysel prerobiť ju na cestu, lenže k tomu už nedošlo.
V roku 1998 si absolvoval prvé preteky v Trenčíne- okolo pretekania si sa však už ako mechanik F. Križana istý čas pohyboval. Čo bolo impulzom, aby si aj ty osedlal svojho tátoša a vyrazil do boja so sekundami a zvyškom pretekárskeho poľa?

To, že som začal pretekať má v podstate na svedomí Ferko Križan. Dokázal ma prehovoriť, že keď mám už doma závodnú motorku, nech to idem skúsiť. Lenže ja som mal pred tými pánmi pretekármi obrovský rešpekt a nikdy by som neveril, že ja by som sa mohol čo i len kvalifikovať do pretekov. V roku 1998 bola vypísaná trieda 600+ pre začínajúcich jazdcov a Ferko stále „lámal“, nuž som sa na preteky v Trenčíne prihlásil. Kúpil som si za posledné peniaze novú sadu pneumatík (a myslel som si, že mi vydržia celú sezónu- mýlil som sa samozrejme :o) . Svoju kariéru som začal tak ako sa patrí: hneď v prvom tréningu som sa vyváľal. Ale tých pár kôl na závodnej dráhe bolo tak očarujúcich, že už ma nejaký pád nemohol odradiť. Motorke ani mne sa nič vážne nestalo a tak som mohol pokračovať. V samotných pretekoch som skončil na 19tom mieste z 27 štartujúcich.

Začínal si hneď na 600ke, alebo si predtým pričuchol aj k nejakému slabšiemu kalibru?

Pretekal som hneď na 600vke. Vtedy som vôbec nad tým nerozmýšľal, že by som mohol raz jazdiť napríklad Majstrovstvá Slovenska a či by nebolo lepšie učiť sa na slabšom stroji. Išlo v podstate o to- previezť sa na okruhu a vyskúšať si to.
Na premiérové víťazstvo si si musel počkať až do pretekov v Moste 2004, to si už ale rok jazdil českú voľnú triedu 250 – 600, resp. stocky 600. Čo bolo dôvodom rozhodnutia nezúčastniť sa slovenských majstrovstiev a ako hodnotíš toto obdobie? Napríklad tretie celkové miesto v M ČR a prvenstvo vo Voľnej triede v roku 2005, to už je dôvod k spokojnosti.

Bolo to obdobie krízy pre Slovenské cestné preteky. Bolo málo jazdcov. V triede Supersport, ktorú som vtedy jazdil, sme boli len traja. Tak som sa rozhodol emigrovať :o) Začal som jazdiť v Českej voľnej triede a mal som tam myslím tridsiatich súperov. To bola trochu iná káva. Okrem toho som presedlal na inú značku motocykla, ktorá mi viac sadla a dosť výrazne som zrýchlil. Vyvrcholilo to spomínanou sezónou 2005, ktorá bola fakt perfektná. Jazdil som dve triedy, tým pádom som mal veľa najazdeného. Mal som dobrého sponzora, pohodu v teame a jednoducho sa mi všetko darilo.

V Trenčíne pred dvoma rokmi som sa ťa pýtal na sezónu 2008 a len si smutne konštatoval, že ju zrejme vôbec neabsolvuješ. Nakoniec bolo všetko inak a ty si sa opäť objavil na štartovej listine- pod záštitou SG Fix teamu.

Máš pravdu, už to vyzeralo na nedobrovoľný koniec mojej kariéry. Nemal som sponzora ani motorku a z vlastného vrecka som to už nedokázal utiahnuť. Stále som veril v nejaký zázrak a ten sa nakoniec aj stal. Mesiac pred začiatkom sezóny ma stretol pre mňa zatiaľ neznámy pán Bunčiak (dovtedy podporoval Michala Puškára) a navrhol, že mi požičia na pretekanie motorku. Nakoniec nezostalo len pri nej, dostal som aj kompletnú materiálnu a finančnú podporu. Bol som „priradený“ k Michalovi a vznikol SG Fix Racing.
Minulý rok si sa vrátil do seriálu Majstrovstiev Slovenska, tentokrát ale v triede Stock 1000. Po rokoch na šesťstovke- prečo odrazu liter?

Dostal som veľkorysú ponuku, súčasťou ktorej bolo zapožičanie motorky Suzuki 1000. Jasné, že som neváhal, bol som rád, že môžem jazdiť a vôbec som neriešil či to je tisícka alebo 125ka. Samozrejme som mal trochu obavy, či budem tak silný stroj zvládať, ale veril som si.

Okrem Majstrovstiev SR, kde si získal titul a Alpe Adrie (ôsme miesto) si sa zúčastnil aj trenčianskych Race for Fun a Eres Racing Cupu, bolo to pre Teba prínosné aj niečím iným ako možnosťou najazdiť čo najviac tréningových kilometrov?

Na Eres Racing Cup som sa prihlásil, aby som na novej a omnoho silnejšej motorke poriadne vyjazdil a čo najskôr si na ňu zvykol. Race For Fun na letisku v Trenčíne ma pre mňa zvláštnu príťažlivosť. Je to asi tým, že som na tejto trati jazdil svoje prvé preteky v kariére a hlavne- boli jediné preteky na Slovensku.
Keď už hovoríme o Eres Racing Cupe, v ktorom si zvíťazil, s Martinom Čermákom ste si na trati dávali kvalitne do tela- bola táto rivalita cítiť aj mimo okruhu, alebo si máte s Čermom povedzme pri vzájomnej návšteve boxov čo povedať?

Čermo je pretekár, ktorého si vážim. Jazdí srdcom a mal som s ním prekrásne súboje. Inak sme kamaráti, ktorí v boxoch posrandujú, večer vypijeme aj nejaké pivko. Pravda, keď zhasne červené štartovné svetlo, tak si nedarujeme ani milimeter trate. A práve to je na tom to perfektné.

Súčasťou pretekania sú aj pády a ty určite nie si výnimkou. Dokáže ťa takáto skúsenosť vyviesť z rytmu, alebo sa len otrasieš a ideš ďalej?

To sa nedá len tak jednoznačne povedať. Niekedy spadneš vo veľkej rýchlosti , otrasieš sa a nič sa nedeje, občas spadneš v pomalej zákrute a už sa musíš dostávať dlhšie do tempa. U mňa je to asi tak- keď viem, prečo som spadol nemám problém znova ísť rýchlo. Ten nastáva vtedy keď idem k zemi bez zjavného dôvodu.
Za nepostrádateľný inventár tvojho boxu môžeme označiť tvojich rodičov. Nie sú nervózni, keď vidia, ako sa ich syn šialenou rýchlosťou preženie okolo nich a nik nevie, či v najbližšej zákrute neskončí v kotrmelcoch?

Áno, rodičia ma sprevádzajú všade. Oni hovoria, že keby mali čakať doma, boli by omnoho nervóznejší než keď sú priamo na okruhu a vidia čo tam vyvádzam :o) A sú už trocha aj zvyknutí, v kotrmelcoch ma už videli veľakrát.

Tvojím tímovým kolegom je Michal Puškár- ako spolu vychádzate? Vymieňate si napríklad navzájom svoje pretekárske skúsenosti, alebo je to len formálna kolegialita?

Z Michalom vychádzam dobre. Ale o nejakom vymieňaní si skúseností to nie je, lebo v jazdnom štýle 125 a 1000 je obrovsky rozdiel. Napríklad tam, kde ja už naplno brzdím Michal stále ťahá plný plyn. Pred pretekmi sa ale hecujeme, podporujeme a samozrejme, vždy mu držím palce.

Sezóna 2009 je pomaly za dverami- môžeš už prezradiť niečo zo svojich plánov či cieľov?

Môžem :o) Chcel by som absolvovať kompletný šampionát Alpe Adria a pokúsim sa obhájiť titul Majstra SR. Ďalej som sa opäť prihlásil do Eres Racing Cupu a takisto by som nechcel vynechať Race For Fun, aj keď to už nebude na letisku, ale dúfajme na novom Slovakiaringu. A môj cieľ? Ísť každé preteky naplno, aby som neurobil hanbu sebe a ľuďom, ktorí mi veria a investovali do mňa veľa času a peňazí.
Jedného dňa zavesíš aktívne pretekanie na klinec, plánuješ ostať vo svete rýchlych strojov nejakým spôsobom? Povedzme že by prišiel nádejný junior s tým, že potrebuje mechanika, trénera?

Hlavne by som chcel jazdiť čo najdlhšie, ale keď skončím s aktívnou kariérou, tak by som chcel určite zostať pri motorkách. Viem si predstaviť, že by som potom robil nejakého poradcu alebo mechanika.
Určite sleduješ preteky Majstrovstiev sveta, prípadne aj konkurenčné World Superbike- aký je tvoj pohľad na tieto šampionáty ?

Sledujem hlavne triedu Superbike a Supersport. Tieto preteky sa mi páčia aj preto, že sa jazdia na strojoch dosť podobných tým, na akých pretekám aj ja, nehovoriac o vyrovnanosti štartového poľa a množstve predbiehacích manévrov. Tieto dve triedy majú kvalitatívne vzostupnú tendenciu, tento rok predpokladám, že to bude úplná bomba a už sa teším až to prepukne. Čo dodať k Moto GP? Tam je dosť nuda. Aj keď tam jazdia asi najlepší svetoví pretekári, rozdiel v technike je naozaj citeľný a tým pádom sa stráca samotný zmysel pretekania.

Čo robíš v čase, keď práve nepretekáš? Máš čas popri práci vo firme aj na nejaké koníčky?

Všetok svoj voľný čas rozdeľujem len medzi motorky a moju priateľku.
Kedy sa dočkáme malého Ružu a bude z neho tatkov nasledovník? Uvažovali ste už nad tým s priateľkou?

Uvažovali. Najprv by sme sa chceli zosobášiť, tu je však trochu problém, priateľka chce svadbu v lete, ale ja zase v lete nemám voľný víkend- kvôli pretekaniu :o)
A ak náhodou bude na svete malý Ruža, alebo malá Ružička, určite by som bol rád, keby z neho (z nej) bol motocyklový(á) pretekár(ka), to je jasné.
Na záver je správny moment na pozdrav či poďakovanie .

Chcel by som poďakovať mojej priateľke za to, že stále stojí pri mne, aj keď to nemá so mnou jednoduché, takisto rodičom za ich podporu. Predchádzajúcemu sponzorovi Petrovi Lušpaiovi. Obrovské ĎAKUJEM patrí majiteľovi firmy SG FIX pánovi Bunčiakovi , ktorý mi vo chvíli keď už som ani nedúfal dal príležitosť a posadil ma na špičkovú motorku a navyše mi zabezpečil podmienky na dosiahnutie čo najlepších výsledkov. A samozrejme nemôžem zabudnúť ani na svojich fanúšikov.