Ak sa niekto zo slovenských pretekárov počas minulej sezóny nenudil, tak určite Tomáš Krajčí. Prechod do silnejšej kubatúry, zmena motocykla počas nej, došlo aj na pád a zranenie. Čítajte a dozviete sa viac.

Ako tráviš zimné moto prázdniny? Oddychuješ ešte, alebo si už dávaš do tela?

Hlavne dosť pomaly, pretože som bol na troch operáciách s ramenami a tento týždeň v pondelok som si akurát oslobodil pravú ruku, keďže som musel mať každú individuálne „opravovanú“ a po operácii následne 6 týždňov fixovanú. Momentálne mám ľavačku celkom fajn a tú pravú si ešte rozcvičujem- tieto moto prázdniny boli pre mňa teda dosť zlé na pestovanie kondície.

Chcel som začať na sebe makať, ale keďže sa komplikácie s ramenami ťahajú v podstate ešte doteraz, tak odpočívam. A zimu trávim prevažne doma a v škole, von sa mi nechce chodiť, pretože je chladno tak len tak vylihujem. Raz za čas sa s kamarátmi dohodneme a ideme niekde posedieť, ale inak nič zaujímavého nerobím. Plánoval som aj chodiť na snowboard, ale zo zdravotných dôvodov mi to nevyšlo. Som z toho trochu nešťastný, pretože sa tomu venujem asi toľko rokov čo motorkám.

Minulú sezónu si presedlal do vyššej kategórie Stock 600. Aké boli prvé dojmy, ako si rýchlo si sa skamarátil s motorkou a určite by sa hodilo tvoje súkromné zhodnotenie sezóny 2008 v skratke.

Hodnotím ju vcelku pozitívne. S novou kubatúrou som sa stotožnil dobre, aspoň podľa mňa. A nemal som nejaký výrazný problém. Teraz som šťastný, že som postúpil pretože tá 125-ka už nemala pre mňa význam. Myslím si, že sezóna 2008 prebehla bez závažnejších problémov až na zlomenie ruky v Brne a po nej nasledovala iba vynútená pauza na zotavenie. Najviac ma teší, že som dokázal závod od závodu zrýchľovať a to ako na Honde, tak aj na Yamahe.

Apropos, Yamaha. Už minulý rok ste nadviazali spoluprácu s Martinom Kuzmom a BK Maco RT- ako ste sa dali dokopy, čím je pre teba táto spolupráca prínosná a ako bude pokračovať?

Minulý rok mi Macovia robili zázemie iba na okruhu v Brne a na Hungaroringu, tento rok bude naša spolupráca v rámci celej sezóny a na profi úrovni. Najväčším prínosom je pre mňa asi to, že BK Maco Racing Team jazdí Majstrovstvá sveta Endurance a ja ako jazdec juniorského teamu by som mal možnosť časom štartovať aj na tejto úrovni. Ďalším plusom je určite aj teamová podpora, ktorú mi ponúkajú v boxoch. Som rád, že spolupracujeme práve s týmto teamom, je v ňom dobrá atmosféra a keď som bol na prázdninách a zároveň na brigáde u Martina Kuzmu, cítil som sa s ním a s Denisou ako doma. A ako sme to dali dokopy tak to ani neviem , v tom má prsty môj otec ono sa to plánovalo už asi dlhšiu dobu. Maco chce mať vo svojom teame dobrého slovenského jazdca, ktorého by si mohol vytrénovať a po nevydarenej spolupráci s Jarom Černým som na rade ja- tak dúfam, že naplním očakávania a spoločne sa nám to podarí.

To by bolo samozrejme výborné, vidieť slovenského pretekára vo svetovej súťaži. Aké sú tvoje konkrétne ciele do sezóny 2009?

Túto otázku som očakával a priznám sa že moc netuším. Jeden čas sa hovorilo o tom že pôjdem Európu, potom zas o druhej motorke do Supersportov a fakt, že som už z toho aj ja zmätený. Na výstave Motocykel 2009 snáď toho už budem vedieť viac a môžem prezradiť, že sa opäť chystám na celý týždeň, takže sa budeme môcť o tom porozprávať a bude tam aj otec a ten nám obom objasní horúce novinky.

Ako si už spomenul, v Brne sa podaril ukážkový pád, zvykne ťa niečo takéto obmedziť natoľko, že máš potrebu ubrať plyn a ísť opatrnejšie?

To Brno bolo teda dosť veselé. Menší letecký deň. Dostal som šmyk, ktorý som síce ustál, ale už som sa nestihol vrátiť do správnej stopy a nakoniec som sa nedokázal udržať ani na trati. Vyletel som do štrku v mieste, kde bola krátka zóna a motocykel som nezastavil ani tam. Nakoniec ma stopli až zvodidlá. Pokúšal som sa tesne pred tým vyskočiť z motorky a preletel som až na obslužnú komunikáciu okolo trate- motorka ostala zaparkovaná pri zvodidlách. Vykĺbil som si pravé rameno a zlomil som si kosť na ľavej ruke. Obmedzil ma následný výpadok z toho kolotoča asi na dva mesiace, potom som sa musel dostávať znova do rytmu a dokonca na inej motorke. Keď som potom išiel ďalší závod v Brne, pár tréningov som si dával na tú zákrutu väčší pozor, ale nakoniec som na to zabudol. Nemyslím si, že by ma takéto skúsenosti prinútili ubrať plyn na dlhšiu dobu, zväčša to trvá pár kôl. Pokiaľ viem, prečo som spadol nemám dôvod sa báť.

Máš nejaký vzor spomedzi pretekárov, ktorí to dotiahli povedzme až na svetovú úroveň a vieš si sám seba predstaviť v seriáli majstrovstiev sveta?

Určite, každý sa tam dokáže predstaviť, ale dostať sa tam to je už o niečom inom. No a vzor? Skôr mám jazdcov, ktorí sa mi páčia tým, čo dokázali. Napríklad taký Mike Doohan bol dobrý pretekár. Ako sa hovorí, nie som hviezda a ani ňou nechcem byť. Ja budem legendou 🙂 . Samozrejme žartujem, legendou asi nebudem, ale chcel by som dokázať niečo, po čom by na mňa len tak ľudia nezabudli. Nemusím byť majstrom sveta, v minulosti boli aj takí jazdci čo tento titul nikdy nezískali a aj tak sa na nich spomína až dodnes. Snažím sa jazdiť čo najlepšie. Mne by kľudne stačilo, keby som bol v nejakom teame a za to že jazdím by som dostával výplatu.

Máš obľúbenú značku motocykla a prečo?

Asi by som mal povedať, že Yamaha keďže na nej jazdím, ale nie je to také jednoznačné. Každá značka je iná. Na Yamahe sa mi jazdí dobre, lenže bez tlmiča riadenia sa mi zdala byť dosť nekľudná a myslím si, že R6-ka je stavaná práve pre jazdu na okruhu. Honda je veľmi prispôsobivá a je aj pre bežných ľudí aj na okruh. Je to asi najlepší kompromis, na viacerých značkách som nemal to šťastie zajazdiť si. Ale je to čisto iba môj názor, takže beriem že ostatní to vidia inak. Medzi skútrami sú moji favoriti stroje spadajúce do skupiny Piaggio Group. Aj keď je to v podstate jedna „banda“, sú medzi nimi rozdiely. Opäť mne osobne najviac sedí Gilera kvôli jej športovejšiemu spracovaniu a Vespa pre jej „old school design“. No a vzhľad majú naj myslím talianske značky. Taká Ducati 996 sa mi páči od detstva.

Ako vyzerá všedný deň Tomáša Krajčího mimo sezóny? Doobeda škola, poobede kamaráti a frajerky? Alebo máš aj nejaké koníčky (okrem tých pod kapotou)?

V prvom rade sa snažím chodiť do školy, teraz cez zimu sa trochu nudím, pretože som imobilný a nechcem sa moc spoliehať na ostatných, keďže sem tam ma niekto zvezie autom. Normálne som chodieval na bicykli za kamarátmi a kamarátkami, ale teraz sa kvôli ramenám musím voziť len autom. Keď je teplejšie a dá sa voziť na skútri tak sa s kamošom vozíme. Takže v podstate sa to aj tak všetko točí okolo koníčkov pod kapotou a samozrejme okolo báb. Inak vážnu známosť nemám a momentálne ani nehľadám, lebo sa neviem pomaly postarať ani sám o seba. Niekedy sa mi nič nechce, tak sa len tak flákam.

Hovorí ti niečo domáca klobása, prípadne sladkosti? Dopraješ si aj niečo také, alebo sa stravuješ po pretekársky?

Jem šaláty a nízkotučné jogurty, inak čo mama navarí to zjem. Potrpím si na obed, to musím mať mäso. Je jedno aké, ja sa ale z buchiet nenajem, takisto ani z cestovín. Strašne rýchlo potom vyhladnem. Každopádne sa snažím udržať váhu na rozumnej úrovni.

Nejaký odkaz, pozdrav na záver?

Pozdravujem otca a mamu. Takisto Maca, Tóna Kozubíka, všetkých vo firme Car Care, teba, Riša a čitateľov tohto rozhovoru. A chcel by som poďakovať spoločnosti Samsung a firme Car Care za ich veľkú pomoc a podporu!