Čerstvý maturant Dodo Oravský sa popri školských povinnostiach pripravuje aj na svoju druhú sezónu v Alpe Adrii a Majstrovstvách SR v triede 125 SP. O jeho minuloročnej okruhovej premiére ale aj o tom, aký užitok budú mať slovenskí pretekári z toho, že sa mu podarí vyštudovať vysokú školu sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.

1.Ako inak začať, než tvojím krátkym motocyklovým curriculum vitae.

Volám sa Dodo (Jozef) Oravsky, mám 18 rokov a som z Trebišova 🙂 . Okolo motoriek sa motám už dosť dlho, myslím že nejakých 18 rokov (to by presnejšie vedeli povedať moji rodičia). Otec ma už odmalička brával pozrieť sa na preteky. Dodnes si pamätám cesty do Trenčína alebo Hungaroring, kam sme sprevádzali Petra Raucha. Myslím, že sme sa navzájom uspokojovali – on mal k dispozícii nejakých tých “mechanikov” a my sme mohli slintať nad pretekmi a atmosférou okolo nich.
Kedy som prvý krát sedel na motorke? Dôkaz mám z Kopčian 1994 a bolo to na Honde GP 250 Peťa Raucha (foto pod odpoveďou). Zásadná etapa prišla až v puberte, keď ma po čase prestalo baviť motať sa s motorkou po uliciach a tak som nahučal do otca, že keď už máme k tomu racingu bližšie, prečo to neskúsiť? Myslím, že touto myšlienkou bol nadšený kvôli tomu, že sám mal veľkú snahu jazdiť, ale vďaka “straníckym” problémom sa k pretekaniu nedostal.

2.Vozenie po ulici rozoberať bližšie nebudeme, kedy si po prvý krát „pričuchol“ k okruhu?

Na okruh som sa dostal ako inak než s Petrom Rauchom a Puškárovcami, mám taký pocit že v apríli roku 2007 na Hungaroringu. Bolo to voľné jazdenia pred prvým podujatím AA a motorku mi požičali Svitokovci, nakoľko oni už išli 600ky a tak mali voľnú RS-ku. Do prvého tréningu som však ešte nastúpil s mojou Derbi. Bola to síce len 50 ccm, ale na spoznanie okruhového jazdenia a začiatok môjho progresu ideálna. Ostatné jazdy som už absolvoval v sedle silnejšej 125ky.
Pocity? … zmiešané. Neviem, ako to presne vystihnúť . Turistika 🙂 Vieš o tom všetko, teória v hlave- ale aplikovať to do praxe je ťažšie. Mal som radosť z toho, že som dostal možnosť zajazdiť si s ostatnými pretekármi a veľmi som sa tešil na ďalšie obdobie, chcel som zrýchľovať a o to viac si to užívať.

3.A v roku 2008 sa stalo faktom, že si oficiálne vstúpil do M SR a Alpe Adrie. Boli prvé momenty pre teba ťažké?

11.5.2008 v Rijeke som stál na štarte mojich prvých pretekov v kategórii 125 SP. A aké to bolo? Prišli sme na okruh, skúsenosti 0 %, pretože to, čo sme jazdili niekde na letisku, v rámci testovania alebo ulici to je nič. Zložité nebolo len jazdenie, ale vlastne všetko. Balenie, cestovanie, zázemie v boxoch, administratíva. Všetko sme sa museli naučiť . Spočiatku chlapci pretekali, ja som jazdil.
Myslím, že celá prvá sezóna bola ťažká, potreboval som vstrebať veľa informácií, získať skúsenosti atď. A po roku môžem konštatovať, že to čo jazdím je zatiaľ na minimálnej úrovni. Skúsenosti sú poklad a ja som ho ešte nenašiel. Môj otec hovorí, že prvých 10 rokov je najťažších, čiže sa teším že je pred nami už len deväť 🙂 )

4.Podarilo sa Ti kvalifikovať do všetkých pretekov, hneď v prvých pretekoch si bol dokonca na pódium v M SR- na 0% skúsenosti, ktoré si vyššie spomenul to zas tak zlé nie je.

V 125SP nikdy nebolo pretekárov viac, ako dovoľovala priepustnosť trate v pretekoch. Viem však, že do všetkých pretekov som nastupoval s časom, ktorý neprekračoval teoreticky kvalifikačný limit, čiže najlepšie kolo + 20% času. Koniec koncov našli sa aj pomalší jazdci a to, že som sa vedel naťahovať s bývalým rakúskym majstrom v minibikoch považujem za úspech. Veľmi rád spomínam na tie momenty, keď sa mi podarilo byt lepší. V druhom Brne som po prvom „presratom“ dni s technikou nastúpil do kvalifikácie a … zlepšil som môj čas o 10 sekúnd! A strašne som sa tešil, keď som to natrel tej 24-ke (Jakub Vojtíšek pozn.red.) v pretekoch, lebo on mi proste „zavadzal“.

5.Vzdialenosť tvojho pravého kolena od trate v zákrutách mala minulý rok predsa len rezervy, budeš ho už tento rok poctivo „brúsiť“ o asfalt?

Ja som to tušil, že sa na to opýtaš… No jasné, už by sa patrilo 🙂 ) V zime som mal suchý tréning doma v garáži, popri cvičení som strečingoval , tak to snáď vyjde. Nehľadiac na to, že si jazdu fakt užívam, tak sa chcem zlepšovať. Od konca minulej sezóny sme vymýšľali, pripravovali, vylepšovali motorku tak aby mi sedela a samozrejme aby bola rýchlejšia. Verím, že prekročím tú pomyselnú hranicu v mojom progrese a bude to tip-top.

6.Úvodné preteky tohoročnej sezóny sú za dverami a predpokladám, že už môžeš prezradiť, aký materiál máš pripravený do boja?

Mám pripravenú Apriliu RS 125 tak ako vlani do triedy 125SP Alpe Adrie a M SR. Sme ale vyzbrojení od hlavy k pätám. Kašleme na krízu, bohužiaľ zatiaľ aj sponzori na nás- ale aj tak sa snažíme robiť „upgrade“, sledovať aktuálnu situáciu, nakupovať nové diely a prispieť tým k zrýchleniu motocykla. Chcem nie len jazdiť, ale aj pretekať. Veď by to bola z mojej strany voči môjmu otcovi neúcta, keby som mu nepriniesol do cieľa poďakovanie za jeho snahu posunúť ma ďalej. Bohužiaľ on nie je pretekár, môže teda ovplyvniť iba technickú a finančnú stránku veci. Na druhej strane prichádzame znova s podporou Motovia moto clubu, v ktorom mame zázemie a ja mám o prísun bohatých pretekárskych skúseností postarané v podobe rád od Petra a Doda Raucha,Gejzu Kočiša. A pokiaľ by sa našiel nadšenec, ktorý by nám ponúkol sponzorskú pomoc, boli by sme naozaj veľmi vďační.

7. Máš nejaké konkrétne ciele?

Odjazdiť pokiaľ to bude možné čo najviac pretekov a hlavne si to poriadne užiť. Na 100% pripraviť motorku, dokončiť všetky preteky a zvyšovať svoje kvality. Myslím, že pri pohľade na moju “kariéru” je prioritou pracovať na štýle jazdy a ísť do súbojov, to je najlepšia škola. A snáď sa časom zvýši konkurencie schopnosť Majstrovstiev Slovenska, pretože nech si hovorí kto chce čo chce, momentálne sme v podstate na nulovej úrovni.

8.Bude aj ďalšie pódium?

No že váhaš! Minulý rok som to dokázal hneď v úvode sezóny a potom ma chceli obviniť, že som Michalovi Puškárovi nasypal do nádrže cukor 🙂 ) Pre “zberačov” pohárov to možno nič neznamená, ale pre nás “výrastkov” je to fajn pocit, keď je naša snaha takýmto spôsobom ocenená.

9.Skús pozrieť ešte trochu ďalej- za horizont dvoch –troch -piatich sezón- kde vidíš svoje maximum?

Ako som spomenul, sme na Slovensku. Pokiaľ ma niekto nebude angažovať povedzme vo WSBK prípadne nezdúchnem do Španielska či Talianska, kde nie je problém postaviť si vlastný okruh, tak to vidím na 125 SP, z čoho sa budem snažiť vytĺcť maximum. 600ccm sú totálne o peniazoch a tam sa asi tak skoro nedostanem. Ešte som to neskúšal, jasné- možno by som názor zmenil ale momentálne je pre mňa prioritou 125 SP. A nepohrdnem ale ani oldtimermi- vlani som bol v Boľkoviach. Síce som tam jazdil na úplne novom Monstri v rámci Ducati dňa, ale ta pokojná atmosféra depa oldtimerov, to by bola naozaj dobrá „penzia“.

10.No počkaj, do penzie máš ešte ďaleko. Najprv musíš dokončiť školu, nie? 🙂 Ako to stíhaš, učenie, príprava na pretekanie, pretekanie samotné…

Minulý rok to bolo úplne v pohode, teraz som ale veľký maturant a keď chcem byť veľký a študovaný, tak sa musím v prvom rade dostať tento rok na vysokú školu. Teraz sa síce učím každý deň, niekedy je toho veľa, takže nestíham, ale budem sa snažiť zosúladiť veci tak, aby som to dotiahol do úspešného konca. Škola je tento rok dupľom prvoradá. Hovorí sa: maturita – formalita a ja by som najradšej stále sedel na motorke. Ale pokiaľ sa podarí vyštudovať „zubárinu“, tak majú všetci pretekári zľavu 33% na zubné protézy.

11.Hm, neplánuješ zmeniť šport, čo takto box? To by si sa nabalil.

No neviem, Rossi sa tak bojí o svoje zuby, že nosí počas pretekov protézu. Takže sa ešte raz zopakujem, až raz skončím školu, bude kšeft! Pretekári: ten plast do úst je úplne nanič, nové porcelánové od Dodíka za 2000 Eur budú tip-top… A baby vám na to budú letieť!

12.Výborne, reklama dopredu nezaškodí. Na záver tvoje tri naj: pretekár, motocykel, okruh?

Hitparáda… naj pretekár? no ja nie? Nemám nejakého extra vytipovaného, veľmi sa mi páči Capirossi, keď sa pozrieš na toho malého Taliana- on má z pretekania stále radosť, usmieva sa na všetky strany :). Mám veľmi rád motorky z talianskej kuchyne, čiže rutinérsky sa teším keď vyhrávajú chalani na Ducati. Naj motocykel je samozrejme moja RS a inak všetky Ducatky ( okrem toho streetfightera), Honda seven-fifty , všetky bucháre a motory do V, L … X, 69. Top okruh v podstate nemám, obľúbené sú všetky na ktorých sa cítim dobre.
13.Symbolická bodka za rozhovorom je na tebe, prosím:

Hlavne sa chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli- či už mi len kúpili Red bull, dali zľavu na olej, dali jazdeckú radu, usmernili môj vývoj. Všetko sa vymenovať nedá, to by bol z toho druhý článok 😀 . Ďakujem môjmu manageerovi, Peťovi, Mišovi atď atď atď… Rád by som poprial všetkým pretekárom, nech im to v nadchádzajúcej sezóne „léce“ a aby sa tešili z každého okamihu na okruhu. Teším sa na stretnutie s vami!