V oboch litrových triedach (superbike a superstock) získali vlani slovenské tituly šampiónov dvaja skúsení pretekári, ktorí sa na okruhoch v seniorských triedach pohybujú už viac ako jedno desaťročie.

Jedného rodným jazykom je záhoráčtina, druhého zase šarišské nárečie. Spoločné však majú, že ani jednému z nich nikdy nekvitla sama cesta k úspechu, ale aj to, že sú obaja mimoriadne kvalitnými pretekármi. Vladimír Ruža a Igor Marinica. V nasledujúcom článku vám ich oboch predstavíme.

8. februára oslávi Vladimír Ruža tridsiate narodeniny. V prostredí pretekov sa najprv objavoval ako mechanik Františka Križana ml. a v roku 1998 sa v Trenčíne prihlásil na svoje prvé preteky v triede 600+. V rokoch 1999 – 2002 jazdil M SR v triede supersport, získal celkovo jedno druhé, dve tretie a jedno štvrté miesto, ale so svojimi súpermi sa len ťažko mohol porovnávať. To sa však netýkalo jeho jazdeckých kvalít, ale materiálneho zabezpečenia, ktoré mal k dispozícii.
Na Slovensku v tých rokoch cestný šport upadal, pretekári húfne odchádzali a Vlado sa rozhodol odísť za konkurenciou do Čiech, kde bola v rámci preboru vypísaná nová trieda Voľná 250-600 ccm. Výborne mu sadol motocykel Suzuki, s ktorým podstatne zrýchlil a na konci sezóny mu patrilo celkové štvrté miesto. V roku 2004 mu celkové víťazstvo uniklo len pre pád z prvej pozície na Pannoniaringu.
Sezóna ’05 bola mimoriadne úspešná, vo Voľnej celkovo zvíťazil, navyše bojoval aj o titul českého šampióna v triede superstock 600. Tam mu to však pre pád len niekoľko kilometrov pred cieľom rozhodujúcich pretekov nevyšlo. Aj tretie miesto však bolo vyborné.
S túžbou získať titul vstupoval do roku 2006, ale nezavinený pád hneď v prvom podujatí, odkiaľ šiel jeho motocykel takmer do šrotu, predznamenal čo bude ďalej. Vlada sa síce ujal tím IV Racing z Brna, ale motocykel, ktorý mal k dispozícii bol od výroby chybný kus a nasledujúce trápenie poznamenalo nielen zbytok sezóny, ale aj celú nasledujúcu.
Niekoľkokrát bol Vlado počas svojej kariéry v situácii, kedy netušil čo bude pre nedostatok prostriedkov robiť v nadchádzajúcej sezóne a rovnako tomu bolo aj na začiatku roka 2008. So skvelou ponukou ho však oslovil majiteľ nového tímu SG Fix Racing a Vlado nezaváhal. Znamenalo to prvýkrát sadnúť na litrový motocykel a vrátiť sa do M SR. Ruža sa svojmu šéfovi odvďačil dokonale, získal titul majstra SR v triede superstock 1000 a celkovo zvíťazil aj v seriáli ERES-Racing Cup.

O niekoľko dní 32-ročný Igor Marinica (21. 1.1977) sa po prvýkrát na štart pretekov postavil v roku 1997 v triede superbike na letisku v Dolnom Hričove s motocyklom Ducati 888. Na konci sezóny vypočul radu starších a skúsenejších a začal po poriadku od najnižšej triedy, teda 125 SP. Prvý rok bol v znamení problémov s motocyklom, no ten pred sezónou ’99 prešiel omladzovacou kúrou a na konci roka sa Igor radoval zo svojho prvého titulu majstra SR.
To automaticky znamenalo prestup do triedy 125 GP, kde sa mu na ex-Psotného Honde hneď podarilo získať titul. Mimoriadne úspešnú sezónu absolvoval v roku 2001, kedy okrem obhajoby domáceho titulu získal aj titul majstra Maďarska, zvíťazil v Central European Trophy, no najcennejším úspechom bolo celkové víťazstvo v Alpe Adrii!
Rok 2002 bol preto plný plánov, ale ťažká havária na Hungaroringu hneď na úvod sezóny bola predzvesťou „až“ tretieho miesta v konečnom hodnotení M SR.
V roku 2003 sa Igor prispôsobil štvortaktnému trendu a objavil sa v triede supersport. Na konci sezóny si pripísal na svoj účet štvrtý titul šampióna a krátko na to oznámil svoj odchod zo scény motocyklových pretekov. Vydržal to však len dva roky a na záver sezóny 2005 sa zviezol v záverečných pretekoch maďarskej Dunlop trofeje. So svojou šesťstovkou s istotou zvíťazil a bolo rozhodnuté.
Igora lákali tisícky a tak si pre sezónu 2006 zabezpečil celkom novú Suzuki K6, s ktorou sa vybral do spomenutej Dunlop Trophy, no absolvoval aj ďalšie agentúrne preteky a trikrát sa zviezol v Alpe Adrii. Keďže sa mu darilo, rozhodol sa pred sezónou ’07 vrátiť do M SR a Alpe Adrie v triede superstock 1000. Hneď od začiatku však bojoval predovšetkým s technickými problémami a jediné druhé miesto v M SR na záver sezóny bolo len slabou náplasťou na sklamanie z nevydarených plánov.
Pre rok 2008 sa rozhodol pre triedu superbike, pretože práve tam sa sťahovalo viac Slovákov a to znamenalo aj početnejšiu konkurenciu. Po ťažkom páde v tréningu pred úvodnými pretekmi v Rijeke sa zdalo, že sezóna sa bude podobať tej predošlej, no úspechy sa predsa len dostavili. Šancu dotiahnuť sa na vedúceho Petra Jaroša však Igor takmer stratil pádom z prvého miesta v Brne, no záver sezóny mu vyšiel a po infarktovom závere, kedy mal na záver sezóny smolu pre zmenu Jaroš, získal Igor svoj piaty titul majstra SR.