Miro si minulý rok „odkrútil“ svoju premiérovú sezónu a aj napriek nie príliš úspešnému začiatku sa postupne chytil a v závere dočkal aj vytúžených stupňov víťazov. Tento rok prichádza s novou motorkou (Yamahou R1) a samozrejme plánmi, ako jej potenciál čo najlepšie zužitkovať.

Konečne „japonec“, žiada sa mi také krátke konštatovanie na úvod. Minuloročná Aprilia je teda definitívne za horizontom?
Čo sa týka pretekania, tak túto sezónu určite áno. Nechám si ju do rezervy- pre istotu.

Počkaj počkaj, dve rozdielne motorky?
Nemám náhradnú R1 ku, keby sa mi prihodilo to čo minulú sezónu s motorom tak neskončím, ale budem pokračovať, aj keď na menej silnej motorke. A čo sa týka Yamahy, tak je naozaj strašne rýchla a už sa teším, na Aprilke som v porovnaní s ňou stál :o)

Človeče, namlsaný z fajnovej Yamahy, to by bol dosť tvrdý skok späť.
Ale lepšie ako sedieť doma a rozmýšľať, kde narýchlo zoženiem druhý motocykel. Chcem jazdiť celú sezónu a bodka.

Kým sa dostaneme k sezóne 2009, poďme ešte prevetrať Tvoj premiérový rok. Očakával si nejaké zázračné výsledky, aspoň v najtajnejších snoch?
Samozrejme, že nie. Ak si pamätáš na náš minuloročný rozhovor, mal som želanie vyskúšať si ten pocit, byť na pódiu a to sa mi splnilo. Nakoniec vlastne niekoľkokrát, aj keď som dieru do sveta neurobil. Pravdu povediac, netušil som, čo presne ma bude čakať . Nabral som skúsenosti a tento rok už nebudem pozerať ako vyoraná myš. Na prvej Alpe Adrii som bol fakt zaskočený a aj to tak dopadlo.

Začiatok bol naozaj divoký, na Pannonii sa ti nepodarilo kvalifikovať.
Bola to škola životom a veľmi mi v nasledujúcich pretekoch pomohla.

Konkrétne?
Prebudilo to vo mne pretekársku bojovnosť, bez ktorej sa jazdiť jednoducho nedá a ďalej som sa už len musel zlepšovať a zlepšovať . Bol som z toho dosť vedľa, keď som videl akí strelci tam jazdia a napriek tomu, že som trochu predpokladal do čoho idem to bola fakt silná káva.

Každopádne tvoje druhé preteky, v Brne si už mohol stáť v rámci M SR na bedni.

Mohol, ale vieš ako to je: všetko je jasné až za cieľovou čiarou a existovalo viacero variant vývoja pretekov.

V tomto prípade stačilo ísť na istotu a držať sa hesla: menej občas znamená viac. Tvoj súper o tretie miesto v M SR Maroš Faktor šiel k zemi hneď v úvode pretekov.
Mal som to v priamom prenose, aj som si hovoril: choď na istotu, ale keď som mal pred sebou jazdca, ktorého som mohol ešte predbehnúť proste mi to nedalo. Chcel som urobiť čo najrýchlejší výjazd na cieľovku, aby na konci nemal až taký veľký náskok a potom buď na brzdy, alebo v technickej pasáži zaútočiť. V praxi nasledovalo nebo, zem, nebo, zem a potom prach…

Ten správny moment pre nápravu prišiel symbolicky znovu v Brne, pár mesiacov potom.
Po problémoch s motorom a pauze v jazdení to padlo dobre. Len tak medzi nami- keby som neokúsil aké to je nekvalifikovať sa a nedojazdiť preteky, tak by som si to až tak nevážil. Boli sme do slovenského majstráku len traja, Maroš mal problém s prevodovkou, takže to nevyzeralo na nejaký veľký súboj. Na druhej strane ja som mal rezervnú Aprilku o 1,5 cm kratšiu, tak tiež som nebol v nejakej veľkej výhode.

Určite je fajn, že si mal vedľa seba na začiatok rovnocenného súpera.
Áno, s Majom sme si to dávali na striedačku- raz bol lepší on, raz ja, taká rivalita človeka ženie dopredu.

Maximálne hrozí, že sa v záchvate bojovnosti vysypete obaja…

No nikdy nevieš. V zápale boja, aj keď ideš akokoľvek opatrne sa to môže stať veľmi ľahko. Byť prvý je väčšinou prednejšie ako rozmýšľať či sa ťukneš, alebo nie.

Popri Alpe Adrii a M SR si sa zúčastnil aj Eres RC a rovnako aj tam si sa medailových pozícii dočkal až v závere pohárového seriálu.
V pretekoch (mimochodom dva dni po páde v Brne) som sa vyváľal z tretej pozície a v druhom kole prišla technická porucha a musel som odstúpiť, na úvod teda žiadna sláva. Ale vydržal som až dokonca a prinieslo to svoje ovocie- na začiatku Eres Racing Cupu som pozeral, aké krásne poháre sa „fasujú“ za pódium a nakoniec som sa dočkal. A strašne sa z toho teším.

Dali ti tieto preteky aj niečo viac ako tréningové kilometre?
Samozrejme, hlavne ľudia ktorí sa pohybujú v tejto komunite sú perfektní, atmosféra na nezaplatenie. Určite pôjdem aj tento rok.

Aby bol súhrn sezóny 2008 kompletný, chýba ešte Race for Fun a Pascal Plast Cup.
Trenčín mám veľmi rád, cez Race for Fun som sa dostal k pretekaniu, tam som zažil svoj prvý štart v roku 2007. Aj keď to nie je klasický okruh, mne sa páči: rovinka na maximálku a plné brzdy do jednotky, no paráda. Pascal Plast sme jazdili v podstate ako skupinka kamošov a jednoducho sme sa naháňali, najviac to bolo cítiť na Hungaroringu. Naozaj príjemný tréning a ani neviem ako, na konci sezóny som skončil tretí :o)

Hodnotenie pár slovami: prvý rok- spokojnosť?
Samozrejme , nad očakávanie. Mojím snom bolo stáť na pódiu a to sa mi podarilo, tentokrát budem mať vyššie ciele a verím, že na konci sezóny bude znovu pozitívna bilancia.

K tomu sa dostaneme hneď, najprv si ale neodpustím otázku, či by si nebol predsa len o kus ďalej, keby si nevsadil na menej konkurencie schopnú Apriliu.
Možno som mohol byť ďalej, no keď si sezónu preberiem ako celok, tak myslím že to bolo nebolo také zlé. Dobre som sa rozjazdil a aj keď to bol občas boj, pomohlo mi to v tom, že som sa musel viac snažiť.

Teraz máš Yamahu R1 a je to predsa len iná strela…
Po prvej jazde som skonštatoval, že s takouto mašinou sa dajú robiť skvelé výsledky. Pred rokom by mi to nebolo pri mojich začiatočníckych „neschopnostiach“ moc platné, po minuloročných skúsenostiach to bude o niečom inom. A urobím pre to všetko.

Aby bolo jasné- je to motorka, s ktorou sa jazdili Majstrovstvá sveta. Ako si k nej prišiel?
Koncom minulého roku som si bol istý, že je čas na silnejší stroj a po hľadaní vhodnej alternatívy padla voľba práve na Yamahu z Maco MR Teamu. Navyše som mal možnosť ju vyskúšať na okruhu a sadla mi perfektne. Bola fakt tak rýchla, že sa ani moc nemusím snažiť.

A keď sa budeš snažiť? Aké sú Tvoje ambície do sezóny 2009?
Byť prvý!

V Majstrovstvách SR? Alebo rovno Alpe Adrii? To sa teda zapotíš, konkurencia je silná…
Samozrejme, chcel by som vyhrať Majstrovstvá Slovenska triedy Superbike. Momentálne je tam najsilnejšie slovenské zastúpenie, tým pádom aj motivácia a väčšia chuť bojovať. Alpe Adria šampionát je trochu inde, ale pri dostatočnom úsilí môžem niečo dokázať aj v ňom.
Spomeniem meno, s Tebou veľmi úzko spojené: Jožko Jančovič…
V podstate fungujeme ako tím. Ja ako pretekár, Jožko je šéfom a manažérom, stará sa o materiálne zabezpečenie a robí popri tom mechanika. Obaja sa snažíme dať do toho čo najviac a aj keď sa občas pohádame, rozumieme si a za seba môžem povedať, že je super mať niekoho takého vedľa seba. Jožko, patrí Ti moje veľké ĎAKUJEM!

Pokračujete spolu aj tento rok, predpokladám?
Že váhaš. Vlastne ani neviem, kto z nás sa viac teší na preteky. Aj keď má Jožko teraz zdravotné problémy, s nadšením pripravuje motorku na testovanie, ktoré nás čaká tento vo štvrtok. Je skrátka veľký nadšenec a kamarát.

Bude to tvoja prvá tohoročná jazda?
Skôr dôkladnejšie zoznamovanie sa so strojom, cez zimu som na motocykli nesedel.

Plánuješ pred sezónou aj nejakú ďalšiu prípravu?
Rád by som strávil čo najviac času na trati, posilňovňu si vzhľadom na časový deficit zriaďujem priamo doma. Nestíham sa popri práci venovať rodine a ešte chodiť cvičiť niekam, takto to mám pod jednou strechou. Práve dnes som deťom nainštaloval trampolínu, cvičíme teda pekne spolu.

Rodina, deti- ide to dokopy so športom, ktorý je predsa len rizikovejší ako povedzme šach?
No neviem, pri šachu nemáš lekára poruke ako na trati. V porovnaní s úrazmi v iných športoch mi motocyklový šport na uzavretom okruhu nepríde až tak nebezpečný. Nič mi nebráni po zhasnutí štartových svetiel ťahať naplno, bude to určite podmienené úrovňou súčasných tratí.

Čo „prírodné“ trate ako Pezinská Baba?
…Prepáčte, nevidel som vás… Štrk v zákrute… Podobné „srandy“ už mám za sebou.

Čomu sa venuješ, keď nepretekáš?
Práca , rodina, pretekanie. Neviem si predstaviť, že by som sa mal venovať ešte niečomu inému. Ale predsa, chodíme na lyžovačky, tento rok to však nevyšlo.

Sme na konci, máš nejaký odkaz na záver?
Chcel by som poďakovať najmä: Jožkovi za pomoc a nadšenie, ktoré pre mňa znamená veľmi veľa, Tebe a Rissovi za medializáciu tohto športu. Zdravím všetkých pretekárov, s ktorými som mal tú česť bojovať na trati- dúfam, že nás bude ešte viac a rozšíri sa takisto „divácka“ základňa. A určite ďakujem rodine za to, že stojí pri mne v každej chvíli.