Narodený: 26.6.1952
Majster Slovenska: 2
Víťazstvá v Majstrovstvách Slovenska: 17
Pretekárske ročníky: 1977-85, 92
Trieda: 125, 250, 350, 500
V dorasteneckom veku patril Pavol Dekánek k našej absolútnej špičke, získal tri tituly majstra SR v cyklokrose a jeden z časovky družstiev. Potom skúšal aj motokros, no po štyroch rokoch prestúpil na motocyklové okruhy. V roku 1976 šokoval svojich súperov tretím miestom na pretekoch v Malackách, o rok neskôr bol v M SR triedy 250 ccm celkovo deviaty za piate miesto v Banskej Bystrici a siedme v Malackách.
Potom už Pavol jazdiaci na Yamahe vstúpil aj do federálneho šampionátu. Na Slovensku vyhral všetky štyri podujatia a získal svoj prvý titul. V majstrovstvách Československa skončil tretí za Balážom a Mrkývkom a to bolo veľké prekvapenie!
O rok neskôr si vo “federále” tretie miesto zopakoval, k tomu si na záver sezóny v Žďáre nad Sázavou vybojoval prvé federálne víťazstvo. Navyše sa stal vicemajstrom v triede do 350 ccm, keď pred ním skončil len Bohumil Staša. Na Slovensku obhájil titul v 250-kach.
V roku 1980 bol v československých štvrťlitroch druhý za Stašom, no o rok neskôr sa dočkal svojho prvého federálneho titulu. V triede do 350 ccm za ním skončili Bohumil Staša a Peter Majoroš. V ďalších dvoch rokoch potom suverénne ovládol československé 250-ky aj 350-ky a získal dvakrát “double”. Stal sa tak posledným majstrom triedy do 350 ccm, ktorá bola od roku 1984 nahradená populárnymi “pollitrami”. Vo štvrťlitroch pridal tretí titul majstra ČSSR v rade a v triede 500, pre ktorú sa mu podarilo zohnať Suzuki, štartoval v posledných dvoch pretekoch v Hričove a v Bystrici, kde oba razy zvíťazil. To mu vynieslo celkové tretie miesto v M ČSSR. O rok neskôr už zanechal triedu štvrťlitrov a sústredil sa na päťstovky, kde obhájil tretie miesto.
V roku 1986 bol veľkým favoritom na zisk federálneho titulu, no komunistickí zväzarmovskí funkcionári, túžiaci po naplnení vlastných vreciek, vymysleli takzvané komerčné styky a jazdci si mohli vybrať: mohli byť púšťaní do zahraničia, ale tým pádom nemohli bodovať do hodnotenia domáceho šampionátu, alebo mohli bojovať o domáci titul, ale do zahraničia sa nedostali. Navyše, pretekár, ktorý sa rozhodol štartovať “vonku”, musel odviesť vysoké odvody z peňazí, ktoré zarobil v zahraničí! Funkcionárom sa proste zachcelo tvrdej meny a s totálnou drzosťou si ešte dovolili pretekárovi nalepiť na motocykel svoju reklamu. A tak ak dnes na starých fotkách Dekánkovej Suzuki vidíte reklamu “autoturist”, vedzte, že si za ňu Pavol ešte aj poriadne zaplatil… Mal však aj skutočného sponzora, ktorým bol veľký fanúšik tohto športu, pán Bruno Koch zo západného Nemecka, majiteľ firmy Wernberger Konservenfabrik.
V rokoch 1986 až 1988 sme teda nášho vtedy najrýchlejšieho pretekára síce videli víťaziť v triede 500 ccm v celom Československu, ale body do tabuľky brať nemohol… Okrem toho jazdil sporadicky aj majstrovstvá sveta a majstrovstvá Európy triedy do 500 ccm (Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Maďarsko, Juhoslávia…), kde však so slabším motocyklom šance na mimoriadny úspech nemal. V rokoch 1987 – 1989 bol jediným československým jazdcom štartujúcim v pretekoch MS na novom motodrome v Brne. V tom čase vymenil Suzuki za trojvalcovú Hondu. Nesmieme však zabudnúť na to, že Pavol bol prvým československým pretekárom, ktorý štartoval v MS Superbikov a to hneď v prvom ročníku tohto šampionátu (1988) na maďarskom Hungaroringu s motocyklom Suzuki. V roku 1989 si to funkcionári rozmysleli a vtedy už v celom Československu populárny “Deko” mohol pridať do svojej zbierky siedmy federálny titul.
O rok neskôr sa o slovo začali hlásiť veľké štvortaktné motocykle a kategória pollitrov bola vypísaná ako “Trieda nad 250 ccm”. Dekánek nezaváhal ani tentoraz a uzavrel svoju zbierku federálnych titulov na číslo osem.
V roku 1991 sa na štarte neobjavil, no o rok neskôr sa vrátil, s 250-kou Hondou získal v úvode tretie a druhé miesto, no počas sezóny sa rozhodol svoju skvelú kariéru ukončiť.
Pavol počas svojej kariéry zažil aj niekoľko smolných pretekov, medzi ktoré nepochybne patria ME v Brne v roku 1984. Po rokoch pôstu sa československí fanúšikovia tešili, keď sa v poslednom kole triedy 500 ccm na tretie (!) miesto cez Stašu a Angličana Buckamstera prebojoval práve Dekánek, no niekoľko stoviek metrov pred cieľom v retardéri vytvorenom z balíkov slamy skončil v kotrmelcoch, pričom z tretieho miesta sa neradoval ani Staša, ktorý Paľa vzápätí nasledoval…
V roku 1989 viedol Dekánek na Cene Slovenska v Piešťanoch s viac ako 20-sekundovým náskokom pred Rakúšanom Dopplerom, no v poslednom kole spadol… Tých radostnejších a šťastnejších chvíľ však Pavol doprial svojim fanúšikom omnoho viac.
K jeho veľkým úspechom patria štyri víťazstvá v Hořiciach, ktoré radí k svojim „naj“ výsledkom, rovnaký počet víťazstiev dosiahol aj na těrlickom “Zlatom kahanci”, dve víťazstvá na “Cene Slovenska” v Piešťanoch, víťazstvo na “Cene SNP” v Banskej Bystrici… Vedel jazdiť na motocykloch každej kubatúry, postupne sedlal 125 MTX, Yamahy 250 a 350, Superbike, ale fanúšikom zostal v srdciach predovšetkým ako úspešný pretekár na kráľovských pollitroch, ktoré mu svedčali najviac.
Keď ukončil kariéru, opustil svet motocyklových pretekov definitívne a začal podnikať v doprave. Aj v novom zamestnaní zostal takým, ako sme ho poznali. Slušný, poctivý a spoľahlivý.
Kariéra Pavla Dekánka:
8-násobný majster Československa (3×250, 3×350 a 2×500 ccm)
2-násobný majster Slovenska (250 ccm)
29 víťazstiev v M Československa (10×250, 7×350 a 12×500 ccm)
16 víťazstiev v M Slovenska (7×250, 6×350 a 3×500 ccm)
Množstvo víťazstiev v medzinárodných pretekoch
Štarty v MS a ME triedy do 500 ccm