Tohtoročnú sezónu ukončil aj Czech Endurance Cup, v ktorom úspešne štartovalo aj niekoľko slovenských tímov. Podrobnejšie sa budem tomuto poháru venovať v Motomagazíne, ktorý vyjde 20.11., teraz vám prinášam už tradične článok Eugena Ciráka z Motoride Teamu.
Od nášho smolného šesťhodinového závodu, ktorý sme nedokončili a ďalšieho v Moste, ktorý sme absolvovali bez zraneného Roba, to tentoraz vyzeralo ozaj dobre. Všetci mali nachystané motorky, dokonca aj Maťo. A aj zdravotne sme boli „pojazdní“. Ale to by som nesmel mať utkvelú predstavu, že by bolo dobré ísť sa vo štvrtok rozhýbať na Panóniu.
V kalendári žiarila nádherná trinástka a ja som bol nažhavený skúšať novú kombinézu. Robo „veštec“ nechal motorku doma a išiel sa len pozerať. A že som odskúšal tú kombinézu dokonale už vám asi začína byť jasné. Prvá jazda, tretia zákruta a prebehla tvrdá skúška chráničov a kože. Motorka tiež nie je rogalo, aj keď sa ukrutne snažila letieť. Vlastne aj letela. Domov som viezol očesaný skelet. Mal som dva dni na to, aby som zrovnal prednú vidlu, zohnal a namontoval komplet nové plasty a prišiel na tie haluze, čo robila elektrika po „samorozpojení“. Haluz v elektrike tam nakoniec zostala, ale v nedeľu večer motorka stála biela ako kinderko na technickej pred závodom. Čo bol šok, večer prišiel aj Maťo, že má všetko hotové a ráno ho máme čakať. Tak takto kľudne sme spať už dávno nešli.
Ráno som si vzal prvý tréning, aby som zistil ako je na tom moja Honda po tom páde. Všetko je ale chvalabohu OK. Len originálne sedlo sa strašne šmýka. Druhý tréning ide Robo, lebo Maťo mešká hmmm. Ale aj jeho koleno drží takže spokojnosť. Tretí tréning, ktorý mal ísť Maťo si delíme s Robom na polovicu, lebo akoby brňák mohol prísť načas, keď to má najbližšie. Kvalifikáciu si delia Robo a Maťo a na štarte máme dvadsiatu štvrtú pozíciu. Na začiatku roka by sme s takýmto časom stáli tak o desať miest vpredšie, ale tento závod zrýchľuje, tak musíme aj my.
Štart, tradičná doména Roba vyznel teraz trochu komicky, kým so svojim behom ala Pejrak dobehol k motorke, tak pole jazdcov sa už ukladalo v prvej zákrute. Zvyšok preteku prebehol dosť hladko, konečne bez pádov a iných kiksov. Robo bol rýchly ako obvykle, mne sa svoje osobáky dosiahnuť nepodarilo, dá sa povedať, že som išiel najhoršie časy v celej sezóne, asi nejaký psychický blok alebo čo. A Maťo išiel tiež pekne a tentoraz aj dosť dlho na rozdiel od Mostu. V celkovom poradí končíme na 12. mieste, v našej triede sme šiesty, takže si na konto pripisujeme ďaľších 10 bodov.
V tejto sezóne sme absolvovali všetkých päť podujatí, jeden závod sme nedokončili a vo všetkých ďaľších sme bodovali, dokonca raz nám bedňa ušla pred nosom. Nakoniec sme v našej kategórií vybojovali celkové 7. miesto. Chceme sa touto cestou poďakovať všetkým, ktorí nám pomáhali – mechanikom, časomeračom a hlavne sponzorom, ktorí prispeli svojou trochou do fungovania Motoride teamu.
Ďakujeme a tešíme sa na sezónu 2008.
Žeňo, Robo, Maťo