Na Hungaroring som prišiel už s tradičným „tímom“ s priateľkou Luckou a našim pomaly pol ročným labradorom Maxom. Piatkový ranný tréning som nešiel, lebo bola ešte miestami mokrá trať po daždi. V predobednom voľnom tréningu, som chvíľu hľadal stopu a troška ma to prekvapilo, lebo som sa cítil z Trenčína rozjazdený, a trocha som podcenil fakt, že na Hungaroringu som od apríla nejazdil.

Poobede som mal prvý meraný tréning, keď som zašiel najrýchlejšie kolo za 2,06.097 a bolo z toho priebežne piate miesto v 600cc Voľná CZ. V sobotňajšom druhom tréningu som zrýchlil a podarilo sa mi dostať tesne pod 2,05. S časom 2,04.986 som štartoval zo štvrtej pozície (z celkového počtu 15tich štartujúcich v kubatúre 600cc) a sústredil sa na boj o pódium, keď som na tretieho Martina Mikulca strácal pol sekundy.

Veľká snaha sa odzrkadlila na štarte keď som ho najprv ulial, potom pribrzdil a následne sa mi predok veľmi zodvihol. Avšak po štarte som sa pohyboval na priebežnom štvrtom – piatom mieste. No prišla situácia pred nájazdom do predposlednej zákruty v prvom kole, kde som sa pokúsil predbehnúť Mariána Troligu (na 1000ke), ktorý ma v zákrutách brzdil. Šupol som to tam na brzdy zvnútra v pravej zákrute (tretia pred cieľom) a dostal sa na jeho úroveň, ale Troliga ma zavrel a ja v snahe vyhnúť sa kontaktu som na silnej brzde v náklone vybehol predkom cez obrubník, kde sa mi to odlepilo a šiel som k zemi. Snažil som sa rýchlo zodvihnúť motorku a pokračovať ďalej, ale celé pole mi zatiaľ ušlo. Nakoniec som v „stíhacej“ jazde dobehol a predbehol posledných troch jazdcov. Skončil som nakoniec 13ty a získal 3 body do celkového hodnotenia.

Mrzí ma ten pád, hlavne preto, že som veľmi chcel zabojovať o pódium. Samozrejme sa chcem poďakovať priateľom čo ma prišli na Hungaroring podporiť.