Ďalším tímom, ktorý tento rok vstupuje do seriálu majstrovstiev Slovenska, resp. alpsko-jadranského šampionátu je Motorteam Prievidza. Jeho traja pretekári sa predstavia v dvoch triedach. 29-ročný Karol Janov bude jazdiť v Superstockoch 600, 35-ročný Roman Rozenberg a 32-ročný Samuel Bahna v litrových Stockoch. Poprosil som jedného z nich, Karola Janova, či by nám ich tím nepredstavil. Karol sa toho zhostil dokonale a poslal mi odpoveď, ktorú uverejňujem v pôvodnom znení:
Naše doterajšie jazdenie? Hlavne Brno. Brno nám „chutí“ asi najviac – tam sme sa učili po prvý krát všetci (ale nie spolu). Roman ochutnal Brno ešte asi v roku 1999, keď tam bol z vtedajšou svojou partiou na nejakých voľných jazdách. Bolo to jeho prvé jazdenie po okruhu vôbec – chodil tam vtedy na prvej generácii Yamahy R6. Boli to ale jazdy so smerovkami, svetlami a všetkým týmto „bordelom“! Romanova partia sa akosi rozpustila a bol nútený toto hobby zavesiť na klinec – zostala mu len nejaká kombinéza a oná nápadná ČERVENÁ prilba. Roman postavil dom, spravil deti a čo sa motoriek týka, robil už len prípadný servis chalanom, ktorí išli sem tam okolo… platničky, olej, nastavenie tlmičov a pod. Teraz je to náš mechanik!
Asi 4 roky neskôr po tom, ako to v Romanovi utíchlo, sa tu v Prievidzi dostalo do širšieho povedomia medzi motorkárov, že je možné si vyskúšať jazdu po pretekárskom okruhu za nejakých 300,- CZK – to boli tie večerné polhodiny pre verejnosť. A toto využil Samo.
Sama motorky bavili od mlada, pionier, MZeta a pod. Samo vybehol na okruh na vtedy svojej prvej športovej japonskej motorke, čo bola Suzuki GSXR 600 k3, rv.2002… A čo sa stalo? Spadol v tej rýchlej pravej – hneď po cieľovke (tam je ale speed!…) a zrušil Suzu z pravej strany tak, že si s tým sám neporadil – vyhľadal najlepšieho mechanika v meste a dvaja už boli v kope!!! Roman mu čosi porozprával o jazdení na okruhu a už to išlo – vybrali sa tam spolu s tou už opravenou Suzou a v Romanovi ožili staré vnemy! Požičiavali si ju tam navzájom – stále len vrámci večerných jázd v Brne.
No a ja? Môj brácho odmalička „šróboval“ v garáži nejaké JAWY OHC-čky aj s otcom, takže motorky mi boli blízke od počiatku. Len som čakal na vodičák a poďme: Babetta, Simson a MZ 150… potom dlhšie nič, lebo vraj treba mať auto. Môj brat emigroval ešte za bývalého režimu do Nemecka a tam sa vďakabohu vyvinul – presedlal z tých chopperov na jogurty. A ja ako správny mladší „sopel“, som sa mu chcel podobať… Asi v roku 2000 mi odpredal za bratskú cenu moju prvú japonskú motorku Kawasaki ZZR 600. Mala najazdených 60 tisíc km, keď mi ju dával, takže mala veľmi unavený podvozok. Kúpili sme jej pružiny do tlmičov od HYPERPRO a to bol môj turistický koniec!
Motorka spevnela a ja som si začal veriť! Netrvalo dlho a zistil som, že najviac mi z toho motorkového jazdenia chutia zákruty! Išiel som s ňou do Brna – bola taká veľká, že si vyslúžila prezývku ŠPORÁK! Tam som vtedy pochopil, aký je to „veget“, keď nechodia oproti nákladiaky… Začal som sa obzerať po niečom ostrejšom. S mojou váhou mi hneď radili, aby som na litra zabudol, tak som snoril po nejakej „sexi“ 600-vke.. a prišla mi do ruky prvá generácia R6-ky v roku 2004. ten rok som brúsil kolená na Šturci a keďže sa mi vtedy narodila dcérka – nemal som už ani čas na turistiku ako to bolo predtým.
Po zime v roku 2005 mi zavolal brácho z Nemecka, že či by sme nešli s jednou malou firmičkou do južného Francúzka na dvojdňové jazdenie po okruhu. Skoro som to nestrávil, ale išiel som a ohlásil som aj Romana so Samom, lebo bolo v našom meste známe, že oni už vtedy chodili do toho Brna na tie večerné… Z výletu do Francie nakoniec títo dvaja odskočili kôli nedôvere v počasie a išli sme nakoniec len sami z bráchom – a nebanujem! tam som to definitívne všetko pochopil – že už nikdy nechcem sedieť na motorke v premávke a dávať niekomu prednosť v jazde! 🙂 po návrate z Francie (ináč bolo tam bohovo, maličký okruh Circuit de Ledenon) som hneď kontaktoval Romana so Samom, že ako zážitky a tak!
To mi už oni hovorili, že koncom apríla ´06 je v Brne Metzeler Day a že pri zakúpení novej sady gúm je voľné jazdenie celý deň! Tam som už prišiel v laminátových kapotách aj S Romem a Samom. Samo kúpil vtedy Suzuki GSXR 750 k4 a jazdili na nej aj s Romem (tá Rizla). V ten apríl sme pochytili informácie, že existuje niečo ako Czech Endurance a hneď sme sa tam prihlásili. Skončili sme medzi amatérmi do 7. miesta z 30 zúčastnených – takže spokojnosť bola. Mne sa to tam darilo letieť na tom starom „kýbli“ za 2:30, Samo 2:35 a Rome 2:25. Časy sa zlepšovali každým tréningom – boli sme tam skoro furt! Ja som to posunul na 2:19, Samo na 2:23 (on mal vtedy 100kg!) a Rome to išiel 2:17 na tej 750-ke….
Ako len pre zmenu sme skúsili Hungaroring, tam sme neboli až tak veľa krát, takže časy radšej ani nepíšem, ale neboli horšie ako 2.20 🙂 No a sme tu! Tento rok sa zomlel veľmi rýchlo… najprv sme chceli odštartovat len Czech Endurance, ale tak sa to voľajako otočilo pri hľadaní sponzorov, že by sme mohli jazdiť aj viac! ALPE ADRIA SUPERSTOCKY! Ani neviem čo povedať, no proste vybavili sme si licencie a ideme to skúsiť! A naše ciele do sezóny? No hlavne sa kvalifikovať do pretekov! 🙂 rehooooot! Skúsime to a čo – rovno na bojisko, veď nie sme úplní laici, čo to sme už pochytili a ostatné necháme na nebo!
Chalani tento rok budú jazdiť Suzuki GSXR1000 k6 a ja som osedlal toto isté len 600-vku k6! Takže uvidíme…